Ján Kempný – politik spájania stredo-pravých demokratických síl

Podieľal sa na obnove krajiny, pomáhal budovať silnú občiansku stranu. V kľúčovom momente sa rozhodol správne. Tichý a nenápadný. Vtiahnutý do politického virvaru, ale pevne čeliaci okolnostiam. Nespravodlivo väznený. Právnik a politik, nositeľ Radu Ľudovíta Štúra. Čestný človek  – JUDr. Ján Kempný (1912-1997). 

Pochádza z remeselníckej rodiny zo Žiliny. Právo študoval v Bratislave, ale aj vo Viedni a v Dijone. Plynule hovoril francúzsky a nemecky. Stal sa odborníkom na obchod s drevom, ktoré bolo najmä v čase vojny strategickou surovinou. Problematike lesného hospodárstva sa Kempný venoval celý život. Hlboko veriaci katolík. Angažoval sa v Ústredí slovenského katolíckeho študentstva a v roku 1933 sa stal jeho predsedom. Bol členom HSĽS ako drevársky a lesný odborník. Šaňo Mach ho pokladal za politicky nespoľahlivého.

Po obnovení ČSR, sa v auguste 1945 Kempný stáva poslancom Dočasného národného zhromaždenia (DNZ) za Demokratickú stranu ako politicky „priechodný“ katolík v prevažne evanjelickom prostredí. Strana má ambície v nadchádzajúcich voľbách reprezentovať slovenského voliča a stať sa najsilnejšou stranou Národného frontu.

Na výkon profesionálnej politickej kariéry má príliš miernu povahu. Za iných okolností by asi prežil „normálny“ život. Roky 1945-1948 však také neboli. Boli to roky prelomové ... Európa a celý svet sa len pomaly spamätávajú z hroznej vojny. Krajinu je treba upokojiť, zjednotiť a dať jej smer. Potrební sú ľudia bez ideologických predsudkov, ktorí hľadajú konštruktívne  riešenia, obrusujú hrany, hľadajú konsenzus a chcú pomôcť vlasti.

 Komunisti sa desia rastúceho sebavedomia a vplyvu Demokratickej strany na dianie v krajine, ktoré by mohlo vyvrcholiť jej volebným víťazstvom. Katolícka verejnosť a jej reprezentanti v DS kritizujú sekulárnu povahu štátu, internáciu slovenských biskupov Vojtaššáka a Buzalku a poštátňovanie cirkevných škôl. Navyše, slabé obsadenie katolíkov v riadiacich politických a hospodárskych pozíciách nezodpovedá ich politickému „výtlaku“. Začnú uvažovať o založení novej strany. Cvinček, Bugár a Kempný.

Ján Kempný je jeden z hlavných vyjednávačov za katolícky tábor. Vie, že rozčesnutie DS je príliš veľké riziko. Nájde sa kompromis, ktorého podstatou bude nový kľúč obsadzovania postov v pomere 7:3 v prospech katolíkov. Architektom zmluvy je aj politicky neskúsený a relatívne mladý Ján Kempný... Komunisti zúria. Dúfali v rozbitie demokratov. Rozbehnú nenávistnú kampaň, ktorej terčom je práve Kempný. Nenávisť boľševikov sa nezastaví pred ničím ... Kempný pochopí, že ide o snahu natrvalo zlikvidovať politického protivníka. „Tu už nejde o Demokratickú stranu, tu už ide o všetkých, čo sa hlásia ku kresťanstvu a demokracií, a tu musíme ísť dnes jednotne a spoločne, lebo tieto voľby neznačia len zmeranie síl medzi politickými stranami, ale tu ide o plebiscit, t.j. koľko Slovákov sa hlási ku kresťanskému poňatiu demokracie.“

Komunistov na Slovensku volilo 30% ľudí. DS získala 62% hlasov. Obrovský úspech. V Čechách sú komunisti úspešnejší. Odtiaľto dostanú „väčšinový mandát“ na likvidáciu politických súperov - „reakčných živlov“ a  „ľudáckeho sprisahania“. Posilní sa vplyv centrálnej vlády v Prahe. Česi na čele s krátkozrakým Benešom sa viac obávajú autonómnych slovenských orgánov ako komunistickej hrozby. Kempný a jeho spolustraník Bugár sú kriminalizovaní. Kompromitovaní bezpečnostnými zložkami vyfabrikovanými obvineniami o protištátnom sprisahaní. Ako poslanci sú pozbavení imunity. Na jeseň roku 1947, keď ešte platili demokratické mechanizmy, fungovala pluralita politických strán a justícia mala byť formálne nezávislá, začína proces s Jánom Kempným, Milošom Bugárom a spol. Monsterproces. „Generálka pred  „víťazným februárom“ 1948“ ...

Generálny tajomník Demokratickej strany Ján Kempný bol odsúdený na 6 rokov väzenia za  „zločin prípravy úkladov proti republike“. Má 36 rokov a 4-ročného syna. Jeho politická kariéra sa práve skončila ... Predsedom súdu je Dr. Karel Benda, predseda senátu, ktorý odsúdil biskupov Buzalku, Vojtaššáka a Gojdiča a člen senátu v procese s Miladou Horákovou.

Ján Kempný prežíva osobné bezprávie statočne. Pomáha mu viera v Boha a rozvážna povaha. Postupne vystrieda väzenia v Leopoldove, Ilave, Pankráci, Jáchymove a v kameňolome v Mořinej. Z väzenia je prepustený v roku 1953.  Zamestná sa ako robotník. V roku 1989 sa dožije rehabilitácie. V roku 1996 mu prezident Michal Kováč prepožičia Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. Rok na to zomiera. Pochovaný je v rodnej Žiline.

Kempný nevnímal politiku ako triedny boj, ale ako dialóg, ako snahu odstraňovať napätie v záujme spoločného dobra. „Ani svoje väznenie nevnímal ako krivdu, keď v rozhovore pre Literárny týždenník v roku 1996 na otázku či mu politika zničila život, odpovedal: „Nemyslím si, že mi politika ako taká zničila život. (..) Zničila mi ho hrozná ideológia, v ktorej sme všetci boli nútení tráviť dve tretiny svojho života. (..)Viete, sú v živote okamihy, že ak máte veľké šťastie, dostane sa vám jedinečná príležitosť podieľať sa na veci, ktorá vás akosi prerastie – pretrvá...Zriecť sa toho je to isté, ako keď sv. Peter zaprel Krista Pána. A mne sa táto príležitosť dostala...“

Spracované na základe príspevku, ktorý odznel na vedeckej konferencií „Roky prelomu. Slovensko v rokoch 1945-1948“, ktorú zorganizovala Filozofická fakulta UCM, Trnava a Ústav pamäti národa v marci r.2014.