Liek na blbú náladu…

V priebehu uplynulých pár týždňov sme zaznamenali na Slovensku okrem iných aj nasledovné tri udalosti. Nad ich významom sa oplatí pozastaviť aj s odstupom krátkeho času.

Prvou udalosťou bolo 25. výročie nežnej revolúcie a konca diktatúry v Československu. Spomienkové slávnosti sprevádzalo viacero seminárov, diskusných stretnutí vtedajších lídrov, ľudí čo stáli v tom čase na tribúnach a tiež aj mnohých súčasných politických predstaviteľov. Odznelo viacero postojov, ktoré právom vyzdvihli tieto historické chvíle, keď sa spoločnosť v drvivej väčšine rozhodla pre zmenu politických a spoločenských pomerov. Zmenu, ktorá bola spojená s mnohými očakávaniami. Táto však so sebou priniesla aj mnoho neželaných javov, ktoré sú často sprievodné pri nesprávnom pochopení slobody a demokracie. Inak povedané odstránili sa staré krivdy no objavili sa nové. Našťastie ešte nenadobudli na sile  hlasy volajúce po návrate k diktatúre a vláde silnej ruky. Ešte stále väčšina občanov považuje nadobudnuté slobody za základ na ktorom sa dá stavať.

Druhou významnou udalosťou sú protestné zhromaždenia na námestí SNP vyjadrujúce nesúhlas s korupčnými praktikami niektorých predstaviteľov (súčasnej) exekutívy. Nie je prekvapením, že blahosklonné vyvodenie akejsi politickej zodpovednosti nepovažujú protestujúci za dostatočnú záruku k zabráneniu a tiež opakovaniu sa podobných prípadov. Občania trvajú na vyvodení osobnej a tiež trestno-právenej zodpovednosti. “Nová doba” totiž priniesla na Slovensko oveľa väčšie kúzlo peňazí, ako sme boli predtým zvyknutí. Ich čaro je mimoriadne lákavé a súčasne nebezpečné.  Nebude jednoduché zvládnuť tohto džina vypusteného z fľaše, ktorý okrem robenia dobra, vie bez váhania aj ničiť všetko kam sa dostane. Preto je také dôležité pozorne vnímať  dianie okolo seba a trvať na tom aby tento džin bol vždy pod verejnou kontrolou.

10. decembra sme oslávili Deň ľudských práv a pripomenuli si prijatie Všeobecnej deklarácie ľudských práv Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov v r. 1948. Pritom pre milióny ľudí na Strednom východe ale aj v Afrike je odkaz Deklarácie ich jediným majetkom a posledným útočiskom pred zotročením a istou záhubou.

U nás doma najmä materiálna bieda spôsobená vysokou nezamestnanosťou a rozpadom poľnohospodárstva zráža niektoré rodiny do pomerov hlboko pod ľudskú dôstojnosť. Už teraz na Slovensku vyrastá v chudobných pomeroch mnoho mladých ľudí bez riadnej kvalifikácie, pocitu zodpovednosti a úcty k hodnotám. Reálne hrozí, že si svojou ľahostajnosťou práve k elementárnym ľudským právam spoluobčanov vychováme veľkú komunitu, ktorej začlenenie do spoločnosti bude takmer nemožné a astronomicky nákladné. K naštartovaniu nápravy stačí pre začiatok uvedomiť si fakt, že napĺňaním ľudských práv ostatných najlepšie ochránim tie svoje.

Vyššie uvedené tri udalosti majú veľký význam nie len samy o sebe, ale svojou podstatou sú previazané. Jednoducho povedané je to najmä o tom, aký vplyv na pomery v štáte majú bežní občania – voliči. Zaoberať sa nimi nie je stratou času. Je to príležitosti na hlbšie poznanie a utriedenie si vlastných myšlienok. Význam týchto udalostí sa prejaví aj v tom, že budú motivovať a korigovať naše ďalšie konanie. Ide totiž o témy, bez ktorých sa zdravá spoločnosť nezaobíde.

 

Ján Cimerman

Banská Bystrica