Máme na výber

Nedávno znova znepokojil európskych spotrebiteľov ďalší potravinový škandál. Tento krát šlo o hovädzie mäso z poľského bitúnku, ktoré ohrozilo zdravie stravníkov v školských jedálňach.

Zďaleka nešlo o ojedinelý prípad. Ešte v čerstvej pamäti máme nedávny prípad holandských vajec kontaminovaných pesticídmi, ktoré znamenali ich následné radikálne a nevratné zdraženie účinkom náhlej likvidácie obrovského množstva vajec a nárastu dopytu.

So železnou pravidelnosťou sa potravinové škandály opakujú  v priebehu mnohých rokov. A to aj napriek prísnym európskym hygienickým normám, enormným investíciám do zabezpečenia kvality potravín a jej kontroly. Jednoducho, nech robíme, čo robíme nevieme celkom ustrážiť bezpečnosť potravín.

V globalizovanej ekonomike je problém o to väčší, že kvôli úspore nákladov a maximalizácii ziskov sa potraviny vyrábajú, spracúvajú, balia a skladujú vo veľkých množstvách a prepravujú sa na veľké vzdialenosti. Ich distribúcia, predaj a konzumácia je často priestorovo i časovo až nepredstaviteľne oddelená od výroby a výrobcov. Konečný spotrebiteľ  často nemá vôbec šancu dozvedieť sa čo vlastne konzumuje, napriek množstvu informácií na obaloch tovaru. Obrovské množstvá majú tiež za cieľ uspokojiť veľké skupiny ľudí. Ide o masovú výrobu a konzum, kde anonymita a kvantita je často na úkor kvality.  Nemalo by nás teda vôbec prekvapovať, že takýto dinosaurí komplex má slabiny a  spôsobuje problémy, ktoré v sebe nesú potenciál ohroziť veľké skupiny populácie.

Niekto tu môže argumentovať,  že platíme cenu za to, že máme plné obchody, že na pultoch obchodov je výber tovaru z celej Európy alebo dokonca sveta, a že práve táto pestrosť a nízke ceny nám umožňuje rozhodnúť sa lepšie, za čo minieme zarobené peniaze. Áno, aj takto sa dá uvažovať, pokiaľ je v hre nový televízor, kávovar, či auto.

Pokiaľ však ide o potraviny, situácia sa dosť radikálne mení. Tu by nám nemalo byť jedno, čo a odkiaľ konzumujme, nakoľko potravinami priamo i nepriamo ovplyvňujeme svoje zdravie i celkovú kondíciu, potrebnú pre každodenný život. Ide o starú známu pravdu, že najlepšie ľudskému organizmu vyhovujú potraviny z regiónu v ktorom žije. Pokiaľ súhlasíme, že človek je súčasťou ekosystému, vysvetlenie tejto starej pravdy je jasné. Naviac, potraviny z regiónu sa neprevážajú na veľké vzdialenosti, čo znižuje tvorbu emisií a ich uhlíkovú stopu a zároveň zaručuje ich čerstvosť a rýchlu kontrolu kvality. Tiež rešpektujú a podporujú  identitu miesta, v ktorom vznikajú, a prispievajú k jeho kultúrnemu rozvoju. V neposlednom rade tiež prispievajú k sociálnemu a ekonomickému rozvoju, lebo udržujú zdroje, príjmy a pracovné miesta  v lokalitách, ktoré veľkí výrobcovia ignorujú alebo dokonca drancujú. 

Samozrejme nemôžeme vylúčiť potravinové škandály aj u miestnych potravín, ale tieto – ak sa už stanú, zasiahnu podstatne menšiu populáciu, oveľa rýchlejšie sa odhalia a lokalizujú  ich zdroje. I škody sú podstatne menšie, ako aj ich pravdepodobnosť, meno u susedov si človek totiž starostlivo stráži.

Je dobré, že už aj na Slovensku máme príklady, kde miestni môžu zájsť k svojmu farmárovi, či výrobcovi potravín  a priamo u neho si nakúpiť. Sú lokality, kde si takto ľudia dokážu zabezpečiť celú potrebnú škálu potravín. Malí výrobcovia tam žijú a prosperujú. Na oplátku, ľudia majú kvalitné potraviny, ktoré sa cenou veľmi nelíšia od tých v hypermarketoch. V mestách však takýchto možností je stále málo, preto potenciál je obrovský a stále nevyužitý. Otázkou je prečo, keď trend narastá?

Máme na výber – podporiť svojich pre seba alebo podporiť cudzích pre niekoho, koho ani nepoznáme a nevieme, čo nám ponúkne na stôl.

Komentáre

Ja, ako laik, by som rád zaplatil viac za kvalitné potraviny z lokálnej produkcie. Skúšal som študovať všetko, čo je na balenej potravine naísané. Je to ťažko zrozumiteľné a niekedy evidentne zavádzajúce. A naviac, nemám na to čas ani nervy. A okrem toho, potraviny od miestych gazdov by boli ešte čerstvejšie a lacnejšie, keby neboli zložito a nákladne balené a oceduľkované. Čo s tým? Ako sa spojiť s miestnymi poctivými pestovateľmi?