Motívy spoločnej obrannej politiky EÚ

Čelní predstavitelia Francúzska, Nemecka a ďalších  európskych krajín si predčasom na pietnych stretnutiach pripomínali neslávne sté výročie celej série krvavých bitiek prvej svetovej vojny (1914-18). Vznik a genéza, tohto dnes už takmer zabudnutého konfliktu, obsahuje v sebe mnoho poučného o možných spôsoboch rozvratu vlastnej civilizácie, aj pre súčasníkov. Fatálne zlyhania vtedajších politikov a generálnych štábov je možné z veľkej časti pripočítať na vrub tomu, že vojenské plánovanie a bezpečnostná stratégie postrádali, v dnešnom ponímaní, akúkoľvek kontrolu zo strany verejnosti. Doslova zločinom bolo krátkozraké sledovanie individuálnych bezpečnostných a hospodárskych záujmov všetkými účastníkmi konfliktu, počínajúc desaťročím pred prvým výstrelom až po nešťastné reparácie. Väčšina hláv štátov vstupovala do vojny so suverénnou bezstarostnosťou hráča pokru, motivovaná predovšetkým vidinou možných ziskov. Žiaľ, stáročiami overená ľudová múdrosť o prospešnosti investície do rozvíjania dobrých susedských vzťahov išla absolútne bokom.  Skutočný názor verejnosti – bežných občanov nikoho z vtedajších vládcov nemusel zaujímať až do momentu, kým iskra demoralizácie nepreskočila z horných stupňov mocenských štruktúr smerom dole medzi najširšie vrstvy obyvateľstva. Niet sa potom čo čudovať, že následky prvej svetovej vojny doznievali na európskom kontinente ešte takmer 50 rokov. Nakoniec sa ukázalo, že mier a pokojné spolužitie európskych národov možno dosiahnuť iba vďaka budovaniu demokratických inštitúcií a trpezlivej spolupráci práve s akcentom na základné individuálne slobody a prosperitu zdola hore.

Teraz, keď projekt Európskej únie prechádza viacerými zaťažkávacími skúškami (a mnohokrát je pre jeho zástancov ťažké byť poslom dobrách správ) nezaškodí sa zamyslieť nad tým, čo bolo hlavnou ideou jej zakladateľov.  Vieme, že základné ľudské vlastnosti zostávajú po celé tisícročia takmer nemenné ale to čo sa neustále vyvíja je spoločenské povedomie a historická skúsenosť. A práve budovanie primerane širokého spektra celoeurópskych inštitúcií, schopných tvorivo akumulovať dejinné skúsenosti a podporiť ušľachtilé ľudské vlastnosti, je tým podstatným elementom, ktorý zaručuje zmysluplné napredovanie nášho kontinentu a chráni našich obyvateľov pred opakovaním chýb z minulosti. 

V neposlednom rade, logickým poučením z vlastnej histórie je aj snaha o vznik spoločných vojenských a bezpečnostných štruktúr EÚ. Pomerne často opakovaný argument, že sa tým jednotlivé štáty vzdávajú základnej časti svojej identity je z väčšej časti  falošný a zavádzajúci. Slovensko je v tomto doslova modelovým príkladom. Lebo to, čo tejto krajine a slovenskému národu naozaj pomohlo prežiť a zotrvať na vzostupnej civilizačnej trajektórii, bola schopnosť negociácie a úspešné kroky smerujúce k spolupráci a integrácii s kultúrne a hospodársky vyspelou časťou sveta a to aj na poli bezpečnosti a obrany (M. R. Štefánik – vedec, diplomat, vojak).

Je na diskusiu, koľko prostriedkov (percent HDP) je v súčasnosti optimálne venovať na obranu. Poznatky z prvej ruky hovoria, že jedno percento nestačí zároveň na obnovu techniky a zaplatenie kvalitných profesionálov. Číslo blízke piatim percentám (ako za studenej vojny) je zase druhá krajnosť, vedúca často k preceneniu vlastných síl a končiaca hospodárskym kolapsom alebo zaviaznutím v nejakom osudovom konflikte.

Rozhodne však spájanie a zdieľanie obranných kapacít je jedinou cestou ako neplytvať zdrojmi, vytvorenými umom a poctivou prácou daňových poplatníkov. Praktické naplnenie tejto zásady je pri rastúcej komplexnosti a technickej náročnosti obranných systémov možné iba vytvorením spoločných obranných síl : Armády a námorníctva Európskej únie. Navyše veľmi vítaným bonusom uvážlivého, možno aj desaťročia trvajúceho procesu vzniku spoločnej armády EÚ by mohlo byť (popri zachovaní NATO) zmysluplné upevnenie euro-atlantických väzieb. Táto vzájomná úzka spolupráca by potom významne prispela  nielen k posilneniu obranných spôsobilostí ale aj k zlepšeniu politickej stability celej EÚ.