Quo vadis Európa

Quo vadis Európa ..

  …. propter nostram salutem

Milí priatelia, priaznivci Demokratickej strany, domnievam sa že prejav pápeža Františka na pôde Európskeho parlamentu veľmi vecne a presvedčivo reflektoval aktuálny „stav duše“ väčšiny obyvateľov Európy. Európy plnej očakávaní ale aj vážnych pochybností a celej rady sklamaní.

Pápežova reč bola plná empatie a obsahovala mnohé inšpirujúce myšlienky a vľúdne  slová povzbudenia a nádeje.  Z rozsiahleho textu vyberám časť, ktorá má dobrú šancu osloviť mnohých ľudí bez rozdielu vyznania a sociálnej príslušnosti. Z uvedeného prejavu vyberám:

Som presvedčený, že dnes je tak ako nikdy predtým dôležité prehĺbiť kultúru ľudských práv. Táto dokáže múdro spojiť rozmer individuálny s rozmerom spoločného dobra utvoreného z jednotlivcov, rodín a medzičlánkových skupín, ktoré sa spájajú v sociálnej komunite. Ak totiž právo kohokoľvek nie je harmonicky zamerané na vyššie dobro, nakoniec sa chápe bez obmedzení a tak sa stáva zdrojom konfliktov a násilia. Hovoriť o transcendentnej dôstojnosti človeka znamená apelovať na jeho prirodzenosť a vrodenú schopnosť rozlíšiť dobro od zla. Jednou z chorôb, ktoré sú dnes najviac rozšírené v Európe je osamelosť, vlastná tomu, kto je pozbavený vzťahov. Vidieť ju osobitne u seniorov, často ponechaných na svoj osud. Rovnako u mladých bez oporných bodov a vyhliadok do budúcnosti. Tiež ju vidíme u mnohých chudobných, ktorí obývajú naše mestá, ale aj v očiach migrantov, ktorí sem prišli hľadať lepšiu budúcnosť. Táto osamelosť je umocnená ekonomickou krízou s dramatickými následkami zo sociálneho hľadiska. Možno potom konštatovať, že v priebehu posledných rokov, popri procese rozširovania Európskej únie, narastala nedôvera zo strany obyvateľov vo vzťahu k jej inštitúciám. Vzniká tak všeobecný dojem únavy a zostarnutia ”Európy stareny”. Preto sa zdá, akoby veľké ideály, ktoré oživovali Európu, stratili aktívnu silu v prospech byrokratickej technokracie jej inštitúcií. K tomu sa pripája životný štýl. Dominuje egoistický prístup tak charakteristický pre blahobyt, ktorý je často ľahostajný vo vzťahu k okolitému svetu. S ľútosťou konštatujeme prevahu otázok technických a ekonomických na úkor duchovného a ľudského prístupu. Človek čelí riziku, že bude zredukovaný na súčiastku v mechanizme a bude s ním zaobchádzané rovnako ako so spotrebným tovarom na jedno použitie.

Motto Európskej únie je jednota v rozličnosti. Jednota ale neznamená uniformitu či už politickú, ekonomickú, kultúrnu alebo uniformitu myslenia. V skutočnosti každá autentická jednota žije bohatstvom rozdielností, ktoré ju spoluvytvárajú ako jedna rodina. Tým viac zjednotená, čím viac každý z jej členov môže byť úplne sám sebou bez obáv.

Pápež František mimoriadne zdôraznil europoslancom ich morálny záväzok ďalej rozvíjať európsku identitu ako vyvážený projekt mieru, spolupráce a priateľstva.  Projekt založený na dôvere občanov v európske inštitúcie. Pretože tie im umožňujú aktívne prispievať k riešeniu aktuálnych výziev či už na lokálnej alebo celoeurópskej úrovni.

Ján Cimerman