Politickí väzni? Tak to nie!
Asi nie sme jediní, čo v poslednom čase zaregistrovali zvýšenú frekvenciu používania slovných spojení – politickí väzni a návrat 50. rokov. A zrejme aj iní ako my si všimli, kto a v akej súvislosti o nich hovorí.
Nie, nie je reč o ľuďoch, ktorí sa stali obeťami represií fašistického štátu a/alebo komunistického režimu v bývalom Československu (medzi nimi aj členovia rozpustenej DS). Reč je o ľuďoch, ktorí boli zatknutí, obvinení a uväznení preto, že sú dôvodne podozriví zo spáchania vážnych protispoločenských deliktov ako korupcia, vydieranie, ekonomická kriminalita.
A kto o týchto „politických väzňoch“ najviac rozpráva? Predseda strany, za vládnutia ktorej sa spomenuté „aktivity“ bez akýchkoľvek problémov vykonávali. Inak, aký to paradox – hovorí to bývalý člen komunistickej strany, ktorý si až príliš dobre rozumie s fašistami…
Demokratická strana sa preto dôrazne ohradzuje proti porovnávaniu súčasnej vlny zatýkania s obdobím pred rokom 1989. Je to nehorázna drzosť a doslova urážka všetkých, ktorí boli v minulosti nespravodlivo prenasledovaní a väznení za svoje politické alebo náboženské presvedčenie.