Zasadá krízový štáb

A rokuje o veľmi vážnych rozhodnutiach. Nie sú tam len politici zvyknutí na hrubé vyjadrovanie a argumentáciu urážaním. Označiť však vyjadrenia všetkých prítomných autorít slovenskej medicíny za tliachanie je opovážlivé a neslušné. Najmä ak sa tak vyjadruje človek, ktorý o epidemiológii, medicíne katastrof alebo infektológii nevie takmer nič. Myslím si, že požiadavka na presné dáta, aké percento ľudí sa nakazí v reštaurácii, v divadle alebo vo fitness centrách, svedčí prinajmenšom o neznalosti možností epidemiológov a epidemiológie.

Druhá nastolená otázka je určite zložitejšia a môže sa podobať Sofiinej voľbe. Udržať ekonomiku, alebo znížiť počet zomrelých v dôsledku šírenia epidémie? Ľudia môžu zomierať priamo na COVID 19, ale tiež môžu zomrieť v dôsledku zníženia zdrojov na zdravotníctvo ak kľakne ekonomika. Kedy a za akých okolností sa tak začne diať vedia určite najlepšie odpovedať ekonómovia, a národohospodári, ktorých má minister hospodárstva na starosti.

Problém má svoje premenné a môže sa opierať o dáta. Ministerstvo hospodárstva nimi určite disponuje. Myslím si, že je povinnosťou pána ministra tieto dáta predložiť a diskutovať o nich na krízovom štábe krajiny. Opustenie rokovania, buchnutie dvermi a označenie diskusie za tliachanie je postup, ktorý nevedie k riešeniam. Možno prvoplánovo k získaniu pár bezvýznamných politických bodov. No podľa môjho názoru je takýto prístup nezodpovedný. Nezodpovednosť obyčajných ľudí, ale najmä autorít sa Slovensku môže tragicky vypomstiť.

Páni politici, prosím Vás, prestaňte sa hádať, búchať dverami a urážať. Situácia je vážna a nikto Vám ju nezávidí. Keď to ale všetko skončí, tí, ktorí zostanú, sa budú pýtať, či sme urobili naozaj všetko, čo bolo v našich silách a možnostiach. Zodpovednosť je spôsob, ako naše svedomie môže ostať čisté.

MUDr. Juraj Šváč, PhD.
člen predsedníctva Demokratickej strany, ktorý celý svoj profesný život pôsobí ako interný lekár, primár, riaditeľ, akademik a uznávaný odborník vo svojej oblasti